This is not a game
2025
Metal, silicone, latex
180x180 cm
Name:
Year:
Material:
Dimensions:
/SK
Dielo This Is Not a Game tematizuje detstvo odohrávajúce sa v prostredí, ktoré navonok pôsobí bezpečne, no v skutočnosti je často ambivalentné, miestami až nepriateľské. Pozostáva z autentického segmentu detskej preliezky, ikonického artefaktu kolektívnej pamäti generácií. Evokuje hru, rast, komunitu a pocit domova. Táto dôverná a blízka forma je však zdeformovaná a vychýlená z rovnováhy, čím naznačuje, že nie všetko, čo sa javí hravo a nevinne, takým naozaj je.
Vnútro objektu, sprístupnené práve deformáciou, odhaľuje temnú vrstvu, organicky tvarované útvary pripomínajú časti tela, výrastky či prítomnosť parazitických entít. Tieto prvky symbolizujú toxické vplyvy spoločnosti, osoby a mechanizmy, ktoré do detského sveta nepatria, no napriek tomu doň často prenikajú. Objekt je zasadený do navŕšeného piesku, ktorý zároveň pripomína ihrisko a vyvoláva pocit izolácie. Príbeh preliezky ako priestoru hry sa tak mení na konfrontačný monument.
Súčasťou inštalácie je aj horizontálny prvok prekrytý latexovou membránou. V jeho strede membrána vytvára výduť pripomínajúcu telesný tvar, odkaz na niečo z dospelého sveta, latentne prítomné, no mimo detského porozumenia. Latex tu funguje ako filtračný povrch, zároveň zakrýva aj odhaľuje, a vytvára napätie medzi telesnosťou a nevedomosťou, medzi ochranou a hrozbou.
/EN
The work This Is Not a Game reflects the theme of childhood unfolding in an environment that appears safe on the surface but is, in reality, often ambivalent or even hostile. It consists of an authentic segment of a children's climbing frame, an iconic artifact of the collective memory of generations, evoking play, growth, community, and home. However, this familiar and intimate form is deformed, thrown off balance, suggesting that not everything that appears playful and innocent truly is.
The interior of the object, made visible precisely through this deformation, reveals something dark, organically shaped forms evoking body parts, growths, or the presence of parasitic entities. These elements symbolize the toxic influences of society, individuals who have no place in a child's world, yet manage to infiltrate it. The object is embedded in a mound of sand, evoking both a playground and a sense of isolation. Thus, the narrative of the climbing frame as a space for play is transformed into a confrontational monument.
Part of the installation is a horizontal element, covered with a latex membrane. At its center, the membrane forms a protrusion resembling a bodily shape, evoking something from the adult world, something latently present yet beyond a child’s understanding. Here, latex acts as a filtering surface, it conceals and reveals, creating tension between corporeality and ignorance, between protection and threat.
