Mapping the Void
2025
Plaster
60x35x15 cm
Name:
Year:
Material:
Dimensions:
/SK
Dielo vychádza z osobnej skúsenosti častého sťahovaním v detstve a dospievaní, ktoré zásadne formovalo môj vzťah k priestoru, predmetom a pamäti. Neustála potreba presúvať sa a redukovať množstvo vecí ma prinútila prehodnocovať ich hodnotu, nielen materiálnu, ale aj emocionálnu. Tento proces ovplyvnil môj súčasný prístup k minimalizmu, triedeniu a neustálemu rozhodovaniu o tom, čo si ponechať a čo nechať odísť.
Téma je prenesená do materiálu a formy. Sadrové bloky predstavujú symbol stability, racionality a architektonický základ. Tieto pevné, jasne definované objemy sú postupne narúšané priemyselným pieskovaním, čím v nich vznikajú organické dráhy a tunely. Proces je metaforou premeny spomienok, tak ako sa niektoré vrstvy v mysli strácajú, iné sa znovu vynárajú a odhaľujú nové súvislosti.
Pieskovanie neodoberá materiál iba mechanicky, aktívne objekty modeluje, podobne ako pri vedomom triedení spomienok a vecí pri adaptácii na nové prostredie. Zasahuje do stabilných foriem a vychyľuje ich, čím vzniká dialóg medzi kontrolou a stratou, pevnosťou a krehkosťou. Vnútorné chodby a priechody môžu pripomínať mapu pohybu, vizuálny záznam ciest, miest, ktoré som opustila, aj vnútorných trajektórií myslenia.
/EN
The work is rooted in my personal experience of frequent relocations during childhood and adolescence, which significantly shaped my relationship with space, objects, and memory. The constant need to move and reduce the number of belongings led me to reassess their value, not just materially, but emotionally as well. This process has influenced my current approach to minimalism, sorting, and the ongoing selection of what to keep and what to let go.
I translate this theme into material and form. I work with plaster blocks that symbolize stability, rationality, and architectural foundation. These solid, clearly defined forms are gradually disrupted using an industrial sandblaster, creating organic paths and tunnels. This process serves as a metaphor for the transformation of memories, just as some layers fade in the mind, others resurface, revealing new connections.
Through sandblasting, I am not only removing material but actively reshaping the objects, much like the conscious sorting of memories and belongings when adapting to a new environment. I intervene in stable forms and disturb them, creating a dialogue between control and loss, solidity and fragility. The pathways and tunnels within the objects may resemble a map of movement, a visual representation of the journeys I have taken, the places I have left behind, and the internal trajectories of thought.
