Name:
Year:
Material:
Hat off
2024
Expanded cork
Dimensions:
120x30 cm
/SK
Tento objekt je priamou spomienkou na môjho otca, preloženou do materiálu, gesta a kontextu. Takmer nikdy ho nebolo vidieť bez klobúka a len zriedka zakončil deň bez fľaše vína. Tieto dva návyky, jeden vizuálny a jeden rituálny, formujú spôsob, akým si ho pamätám. Dielo ich prepája cez slovné spojenie „klobúk dole“: gesto úcty, ktoré vieme zároveň čítať aj doslovne ako akt otvorenia fľaše vína odstránením korku.
Objekt je vytvorený z lisovaného korku, materiálu priamo spätého s vínom. Korkové prvky boli zalievané vínom, aby nasiakli jeho vôňou. Divák tak dielo nevníma iba vizuálne a fyzicky, ale aj čuchom. Táto zmyslová vrstva otvára bezprostrednejšie, osobnejšie spojenie s témou pamäti.
Veľký formát nemieri k monumentalite. Ide o posun perspektívy. Mierka spôsobuje, že sa divák cíti menší a zraniteľnejší, vytvára situáciu, v ktorej spomienka zaberá priestor a stavia diváka do reflexívnej, takmer detskej pozície.
/EN
This object is a direct memory of my father, expressed through material, gesture, and context.
He was almost never seen without his hat, and rarely ended a day without a bottle of wine. These two habits, one visual and one ritual, defined how I remember him. The work connects them through the Slovak phrase klobúk dole - hat off, which is both a gesture of respect and it also may represent literal act of opening a wine bottle by removing the cork.
The object is made from compressed cork, a material directly linked to wine. It was soaked in wine to absorb its scent, engaging the viewer not only visually and physically, but also through smell. This added sensory layer invites a more immediate, personal connection to the idea of memory.
Its large scale isn’t about being monumental. It’s about shifting perspective. The size makes the viewer feel smaller, more vulnerable. It creates a dynamic where memory takes up space and places the viewer in a reflective, almost childlike position.
“Bola som len malým štuplom, drobcom.
V bývalom dome už len hosťom,
cudzí vzťah s vlastným otcom.
Spomienky sú často hmlisté,chybné.
Nie vždy celkom triezve, vtipné,
občas sladké, občas kyslé.
Čoraz viac na vnemy vplýva,
dôrazná vôňa vína,
detstvo pripomína.
Čas odhalil moju schopnosť,
znova mať tú vzácnu možnosť.
Víno je ten zhubný zdroj,
môj osobný časostroj.“